Marcel Hlásny

Máme recept, zvýšime si platy. Približne týmito slovami by sa dal charakterizovať postoj Richarda Sulíka k otázke zvyšovania platov v dôsledku zmeny odmeňovania poslancov, ktorú vymyslel. Logika, že čím je nižší deficit tým je vyšší plat, je samozrejme úplne logická avšak minimálne nemorálna v časoch, kedy je na Slovensku obrovská nezamestnanosť a chudoba. Od človeka, ktorého strana je plná až neuveriteľných amatérov sa samozrejme nedala čakať ani iná reakcia, než tá, ktorá reálne prišla a to, že systém je síce spravodlivý ale poslanci SaS samozrejme podporia zmrazenie platov ústavných činiteľov. A to „až do zlepšenia ekonomickej situácie občanov Slovenska“. Dúfam, že páni v SaS si uvedomujú, že približovanie západnej Európe potrvá ešte desiatky rokov.

Táto situácia kedy si politici vytrhnutí z reality schvaľujú nehorázne odmeny z peňazí nás všetkých, ale aj mnohé iné  výhody, mi vnukla myšlienku. Na Slovensku máme podľa mojej vedomosti 79 okresov. Myslím si, že riešením problému je v tomto prípade reforma volebného zákona ako aj Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by zakotvovala princíp „jeden okres – jeden poslanec“. V praxi by teda z každého okresu vzišiel jeden poslanec NRSR. Napríklad, by sme mohli povedať, že za každú politickú stranu smie v danom okrese kandidovať jediný človek, pričom poslancom sa stane ten, ktorého strana dostane v danom okrese najviac hlasov. Samozrejme, jeden človek by smel kandidovať vždy iba v jednom okrese a navyše by v ňom musel mať trvalé bydlisko. Dokonca by som zašiel tak ďaleko, že by som občanom daného okresu dal možnosť referendom rozhodnúť o odvolaní daného poslanca a teda vyhlásení predčasných volieb do NRSR v danom okrese.

Dnes tzv. mimobratislavský poslanec zarába 3576 eur. Keďže poslancov by bolo v novom systéme iba 79, tento návrh prináša priamu úsporu vo výške 3 046 752 eur za rok. Alebo inak, vyše deväťdesiat miliónov starých slovenských korún. Najväčší efekt by ale nespočíval v úsporách ale v okamžitom kontakte medzi politikmi a realitou. Nepochybujem o tom, že aj mnohé tváre, ktoré sa poflakujú už vyše dvadsať rokov po chodbách parlamentu by museli odísť a konečne by dostali príležitosť na vlastnej koži zažiť „funkciu“ bežného občana SR. Nepochybujem o tom, že v takomto systéme by si nikto nedovolil navyšovať si platy v časoch hlbokej ekonomickej krízy. Nakoľko je ale toto myšlienka, ktorá by slovenskú politickú scénu zvalcovala ako tsunami v Japonsku, je mi jasné, že k tomu nikdy nedôjde.

Budem ale pozorne sledovať 26. schôdzu NRSR, ktorá sa začína v utorok 29.11. a budem rovnako veľmi pozorne sledovať ako si poslanci dramaticky zmrazia platy, schválením parlamentnej tlače č. 583. Samozrejme na úrovni, z ktorej musí každý mesiac vyžiť päť, šesť bežných slovenských rodín. Čo k tomu dodať. Ako hovorí jeden starý vtip, hádam už len dvanásť korún a vybrať sa niekam mimo Bratislavu na pivo.