Pokutovať a buzerovať

13. júna 2012 13:27, Prečítané 2 879x, marcelhlasny, Nezaradené

Poznáte to. Cestujete v aute medzi mestami a míňate množstvo policajných áut. V niektorých, ktoré sú zaradené do premávky, môžete vidieť policajtov zažívajúcich absolútne „piánko“. Môžete ale vidieť aj iné policajné autá, tie stoja pri ceste „na drzovku“ alebo stoja viac či menej úspešne poschovávané v rôznych odbočkách, kríkoch, lesoch a lúkach popri ceste. Niekedy vás také schované policajné auto môže upozorniť na odbočku, o ktorej ste doteraz vôbec netušili. V týchto stojacich autách alebo niekedy aj pri nich, stoja naši príslušníci a kontrolujú. Raz kontrolujú rýchlosť, inokedy zase lekárničky. Kontroly majú rôzny obsah, priebeh aj výsledok a tak niekedy preletíte cez stopku a nič sa Vám nestane zatiaľčo inokedy sa z obväzu tri dni po záruke stane nástroj smrti. Iste, bezpečnosť cestnej premávky je dôležitá. Na mieste je ale otázka, či už to polícia trochu nepreháňa. Na jednej strane na šesťdesiat kilometrov dlhej ceste medzi Košicami a Rožňavou bežne vidno štyri až šesť hliadok a na dôvažok ďalších päť, šesť policajných áut stretnete len tak ako niekam idú. Šanca, že vás policajti len tak skontrolujú ako to majú v obľube, alebo rovno chytia pri tom ako idete bez pásov čím ohrozujete pomaly celú galaxiu, je veľmi vysoká. Na druhej strane ak ste nejaká nešťastnica, ktorú nejaký gauner núti k prostitúcií, máte smolu. Objasnenosť takýchto trestných činov je u nás za rok 2011 okrúhlych päť percent. Áno, čítate dobre. Na jednej strane má polícia podchytené všetky zabudnuté štyridsiatky v republike a na druhej strane je obchodovanie s ľuďmi v našej republike beztrestné. Teda trestné je podľa zákona, ale šanca že Vás chytia je päť percent. Vaše odchytenie je tak viac vecou náhody (ako napríklad, že predáte niekomu policajtovu sestru) ako nejakej reálnej policajnej práce. Beriem si teraz na pomoc policajné štatistiky zo stránky ministerstva vnútra, za roky 2009, 2010 a 2011. Pozrime sa, aký je vývoj za posledné tri roky práve v trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi:

Možno si poviete, že obchodovanie s ľuďmi je niečo tak abstraktné, že nás to netýka. Skúsme potom vec, s ktorou má bohužiaľ skúsenosť väčšina z nás. Mám na mysli krádeže. Pozrime sa, ako sa darilo našej polícií:

Takže ak Vám niečo ukradli a policajti vás pošlú mierne povedané do hája, ako sa to stalo nedávno mne, vedzte že je to v poriadku. Šanca, že iba nájdu toho kto vám niečo ukradol je totižto úbohá tretina. Úspešnosť nájdenia ukradnutých vecí už naša polícia (milosrdne) neuvádza. Zdá sa vám, že máte málo peňazí? Niektorí ľudia to riešia vytlačením si „vlastných peňazí“. A zdá sa, že beztrestne, objasnenosť týchto trestných činov je mierne povedané žalostná:

Správne iba úbohé dve percentá objasnených prípadov. Samozrejme, je to pochopiteľné. Nakoniec na vypátranie falšovateľa peňazí a objasnenie jeho činnosti je potrebná inteligencia, zatiaľčo na plesknutie radaru za nejakú pofidérnu štyridsiatku na rovnej širokej ceste nie je potrebná inteligencia žiadna. Ale predsa len, falšovanie meny? To je bežným ľuďom niečo tak vzdialené. Ale povedzme si úprimne, čo sa nás v našich životoch hlavne dotýka. Veľmi často je to pohľad na našu výplatnú pásku, kde čísla v kolónke „Dane“ sústavne rastú. Bohužiaľ nie úmerne, pretože čísla v kolónke „Čistá mzda“ zostávajú v lepšom prípade rovnaké. A to ani nehovorím o pohľadoch do výmeru dôchodku, ktorý, je často mierne povedané, zúfalý. Náš štát nemá peniaze. A tak zvyšuje dane a bráni sa zvyšovaniu dôchodkov zubami nechtami. Pritom medzi nami žije množstvo podvodníkov s vratkami DPH, na ktorej štát stráca miliardy EUR. Stále medzi nami žijú aj podvodníci, ktorí neplatia vôbec žiadne dane, na ktorých štát stráca ďalšie miliardy. Všetci títo ľudia sa nám, poctivcom smejú do tváre. A majú na to oprávnený dôvod. Naša polícia ich asi nikdy nechytí, ako to naznačuje štatistika ekonomickej kriminality, akou je napríklad skrátenie dane, podvod či sprenevera:

Zlé jazyky hovoria, že keby sa zlepšil výber daní, mohla by byť u nás DPH aj 15%. Nanešťastie nie s touto políciou, ktorá sa iba vyváža na autách kade-tade a nerieši ekonomickú trestnú činnosť. Veľmi zaujímavé ale je, že napríklad trestný čin ublíženia na zdraví verejnému činiteľovi (t.j. policajtovi) hlási úspešnosť vyše 90%. Na druhej strane lúpež hlási iba 50%. Z toho jednoznačne vyplýva, že keď dáte policajtovi cez ústa neujdete trestu. Keď mu ale „potiahnete“ peňaženku šanca, že vás chytia je už iba polovičná. Že je to skutočne tak, potvrdzuje napríklad prípad z Nitry v ktorom opilec ukradol policajtom, ktorý ho kontrolovali, auto. (http://nitra.sme.sk/c/6334460/opity-vodic-ukradol-auto-policajtom-ktori-ho-nahanali.html). Ešteže ho chytili. Možno mi poviete, že vytrhávam veci z kontextu. Pozrime sa teda, na sumárnu štatistiku. Pozrime sa, aká je objasnenosť všetkých trestných činov za celé Slovensko:

Polovica. Skutočnosť je ale jednoznačne ešte horšia, než ukazujú štatistiky. Nemôžeme pochybovať o tom, že štatistiky sa rôzne prilepšujú len aby policajti mali prémie.Takže keď sa budete nabudúce rozčuľovať, že na desiatich kilometroch cesty sú tri hliadky, ktoré iba pokutujú a buzerujú, prestaňte. Naša polícia totižto nič iné robiť nevie.